Kráčam po tichej dvojprúdovke,
sem-tam niekto za mnou ide.
Pozriem sa však vedľa seba,
niektomi tam stále chýba...
Možno ho už poznám,
isto ho však poznať chcem.
A možno,možno to už viem...
Si to ty?Čo ma dobiehaš?
Čo moje srdce občas nevedomky si požičiaš?
Ty však nevieš,že ruku podať ti chcem...
Ale ako to urobiť?
Keď ty len ideš a vpred hľadíš...
To,že ruku ti podávam,
to nevidíš...
Chcela by som zarevať,
chcela by som na plné hrdlo zakričať.
Nech sa obzrieš a uvidíš ma,
hra na náznaky už nebaví ma...
A možno to nie sú náznaky,
možno len ja to tak vidím.
Zabudnúť na to,to asi musím.
Nekaziť si pekný vzťah,
ktorý ešte krásnejším by sa mohol stať.
Ja však mlčím,ústa mám zalepené,
čakám na to,čo sa stane.
Možno to nie si ty,možno je to niekto iný.
Počkám,ževraj čas hojí všetky rany.
Idem ďalej,oči otvorené.
A moje srdce pre pravého pripravené...
Možno si to ty.
A možno nie.
To nie je len na mne.
A ak si to ty,
tak už ma prosím ťa neštvi.
Hra na náznaky ma už nebaví.
Poďme sa hrať na lásku.
28. aug 2007 o 20:52
Páči sa: 0x
Prečítané: 586x
Hra na lásku
Včera som si sadla k bloku a napísala som toto. Pokus o báseň.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)