reklama

Malá Ela

,,Chcem zomrieť..., povedala mi dnes. Prekvapene som na ňu pozrela. Chytila som ju za ruku. Cítila som jej teplo.,,Už sa mi nechce žiť, pokračovala.,,Ale prečo? Prečo sa ti nechce žiť? Pokúšala som sa zistiť čo najviac.,,Nepoznáš nejaký spôsob, ako sa dá zabiť, prosím ťa? Nevnímala ma.,,Chcem zomrieť... Pozrela sa na mňa. Ja som pozerala na ňu. Rozhodnosť v tej jej malých a neskúsených očkách ma zarážala.,,Poď. Pôjdeme na čaj.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Na čaj. Zobrala som ju na čaj. Vždy keď mi niekto povie, že už nevládze, že už ho to hnevá, že všetci všetkých len zrádzajú, potkýňajú si nohy, vtedy vždy poviem "Ale som tu predsa ja,neboj" a ideme na čaj. Vždy ich volám na čaj... Na čaj. V Trenčíne je jeden dobrý podnik, čo sa čajov týka. Fajn čaj, a ktomu ako bonus záves, vankúše a sviečka. A cukor. Prítmie. Možno Vám na tom nepríde nič zvláštne. Nevadí. Musíte vidieť, aby ste zažili...

Vošli sme donútra. Ela ma stále držala za ruku. Do tváre nám udrela vôňa čaju. Zarosili sa mi okuliare. Vošli sme do ďaľšej miestnosti, mne už notoricky známej, no Ela v nej bola prvý krát. S otvorenými ústami sa dívala okolo seba. Dali sme si dole bundy, topánky a vyliezli sme po schodíkoch.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

,,Poď, sadneme si tam do kúta. Tam vždy sedávam." Usadili sme sa. Dnes máme štastie. Málo ľudí. V našej izbe dokonca nik, a vo vedľajšej takisto.

Nahrnuli sme si všetky vankúše na jednu kopu. Ela si vedľa mňa ľahla. Rovno pod záves.Kúzelný záves.Ten záves totiž mení farby. Že nič neobvyklé? Nechajte tak. Nepochopíte. Musíte vidieť, aby ste to zažili. Však raz tam možno zoberiem aj vás.

Ele sa ten záves tiež páčil. Pohrávala sa s ním, pokým som ja vyberala čaj. Ponad "čajový lístok" som na ňu sem-tam mrkla. Bola akási smutná. Takúto ju nespoznávam. Vybrala som ovocný čaj. Ten je overený na sto percent. Všetci vypijú ovocný čaj. A deti majú radi len ovocné čaje. Deti? Dnes som nemala pocit, že by bola dieťa. Ticho... To ticho ma zarážalo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Priniesli nám sviečku. Dala som su nad ňu prsty. Mala som ich úplne skrehnuté. Oheň mám rada. Vždy ma fascinoval, vždy som sa s ním rada hrávala. S úsmevom som si spomenula na to, ako som tu minule podpálila obaly z cukru... Nie, teraz nebol čas spomínať na to, čo bolo. Teraz som tu mala iné poslanie...

Malá Ela sa posadila a ponad oheň na mňa pozerala. V hlave mi znela jediná otázka. Prečo?

,,Čo myslís, ako vyzerá nebo? Aké to tam je, podľa teba?" Spýtala sa ma. Na jej otázke nebolo nič hlúpe. Ani mi neprišla smiešna. Bola múdrejšia ako väčšina otázok, ktoré pokladali pubertiaci, o dosť rokov starší ako ona.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,V nebi? Podľa mňa je to tam úplne úžastné. Bude tam všetko, čo len budeš chcieť. Ružový lietajúci psíkovia! Budeme chodiť hore nohami, stromy budú chutiť ako lízatká. Nebude padať len dážď, ale budú tam padať aj gumenní macíkovia! V potoku bude čokoláda, bude tam všetko, čo len chceš, aby tam bolo." Usmiela som sa na ňu.

,,Aj noc? Aj tam sa bude striedať deň a noc?" Nedôverčivo sa na mňa pozrela. ,,Chceš? Keď naozaj chceš, môže sa tam striedať aj deň, aj noc! A vieš aká bude tá noc? Na nebi budú svietiť dva mesiace, a hviezdy budeš vidieť stále! A zreteľnejšie!" Predstavila som si to. ,,V nebi bude všetko také, aké chceš,aby bolo. Budeš chcieť perníkovú chalúpku? Bude perníková chalúpka! A nemusí byť len jedna. Načo jedna? Bude tam plná dedina perníkových chalúpok! Všetko, všetko bude také aké chceš, aby bolo... Všetko bude farebné..."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stále bola smutná.

,,Vieš, ja už nechcem viac žiť." Položila svoju ruku na moju...

Doniesli nám čaj. Akurát včas. Naliali sme si do pohárov a posilnili sme sa pár dúškami.

,,Prečo už nehceš žiť? Neboj, mne môžeš povedať pravdu. Ja to nikomu nepoviem, sľubujem."

Znova sa na mňa pozrela. ,,Mám veľa problémov. Vkuse musím robiť len to, čo chcú ostatní. Prídem domov, a musím upratovať. Umývať podlahu. Musím sa učiť. Večer musím isť spať. Keď chcem pozerať televíziu, tak nemôžem..."

,,A to sú dôvody, prečo sa ti nechce žiť? A čo ja? Čo by som robila bez teba ja? Chceš povedať, že by ti nebolo za mnou smutno? Že by ti nebolo smutno za psíkom? Za plyšákmi? A čo zabúdaš na to všetko pekné, čo sme tu spolu prežili? Už by si nemala s kým vymýšľať pesničky pri kadibúdke. Nikdy by si už nešla s nami na chatu. A čo všetky tie prskavky? A my? Istotne by ti to chýbalo. Možno, možno tie veci by v nebi boli tiež. Ale už by to nebolo také. To mi ver. My by sme ti chýbali... A vravíš, že nemôžeš robiť to, čo chceš? Akože, keď máš chuť na zmrzlinu uprostred zimy, tak si dáš zmrzlinu uprostred zimy,nie?"

,,Nie," povedala. ,,Mamina mi to nedovolí. Máme plnú chladničku zmrzliny. Ale nik ju neje."

,,Tomu neverím. Tak ja vám donesiem zmrzlinu. A budeme ju jesť spolu. A uprostred zimy."

,,To by mamina naozaj nedovolila..." Smutne sme si odpili z čaju. ,,Nemám ani takú izbu, ako by som chcela. Nepáči sa mi tá farba, tie obliečky, tá lampa, tá stolička... Chcem mať iné. Nie takéto..."

,,Svet je taký, aký si ho urobíš. Vidíš tu lampu, čo tu visí?"

Ela na ňu pozrela. ,,Nepáči sa mi," povedala. ,,Krajšia by bola, keby bola červená."

,,Ale veď je červená! Nevidíš? Chceš, aby bola červená? Bude červená. Ak veríš v to, že je červená, tak je červená."

,,Červená je krajšia... A vieš čo? Mne sa nepáči ani tento svet."

,,Nepáči? Ale svet je predsa taký, aký si ho urobíš. Napríklad ten môj. Môj je pekný, ja ho mám rada. Je presne taký, aký som vždy chcela, aby bol..."

,,Ale ja by som aj tak chcela vidieť nebo..." Povedala Ela.

,,Kto by nechcel. Raz príde čas aj na to... Ale kým sme tu, treba si užiť ten svet tu. Je predsa ešte niečo, čo by si rada robila, nie?"

,,Chcela by som zachrániť všetky zvieratká..." Prvýkrát sa na mňa usmiala.

,,Vidíš. Ešte nechci zomrieť. Ešte vydrž. Zvieratká preda potrebujú tvoju pomoc... Čo by urobili, keby si tu nebola?"

V jej očiach som zbadala nádej. Na pokračovanie. A silu, že by sa to dalo.

,,Ale takto neuvidím Boha..."

,,Neuvidíš Boha? Však Boh, je všade okolo nás. Bohom môžeš nazývať čokoľvek, čo chceš, aby bolo tvojím Bohom..."

,,Aj plyšák?"

,,Aj. Môj Boh je polička. Napríklad."

,,Polička?" Zasmiala sa. ,,Ale ja by som ho chcela vidieť ako človeka. Jeho podobu, ako človek. Tú základnú. Však to je človek..."

,,Ako vieš? Je to Boh. A možno je tu medzi nami... A možno si to tyyyy..." Začala som ju štekliť. Ona sa začala smiať. Mám rada jej smiech... Konečne sa smeje.

Dopili sme posledné kvapky čaju, vylízali zvyšný cukor, vyjedli ovocie, ktoré sa v čaji celú tú dobu lúhovalo.

A šli sme domov... Ruka v ruke... Nehanbila som sa za to, že idem s malým dievčatkom, s Malou Elou, naopak, bola som na to hrdá...

Prišli sme k jej domu.

Pozrela som na ňu.

,,Nevšímaj si všetky tie zlé veci. Tie čo ťa hnevajú. A, každá práca sa dá uľahčiť. Nemáš to ľahké. Ale vydrž to. A v každej zlej veci sa snaž nájsť niečo pozitívne... Zabávaj sa pri tom." Povedala som jej.

O chvíľu jej mamina otvorila dvere.

,,Aké ste vymrznuté, poď dnu Ela... Inak, v izbe si musíš vyvetrať, morčaťu vymeniť piliny, umyť ho, umyť podlahu..."

A Ela sa len usmievala. Jej do tváre.

Zrejme tam nebola jej mama. Ale šašo, ktorý rozprával vtipy. A počas roboty a umývania všetkých tých vecí sa zabávala. Bola vodičkou formuly v podobe handry. A konečne sa smiala... A smiala... A zabávala...

Prišla som domov, dala som si dole bundu, čiapku a okuliare. Vošla som do kuchyne.

,,Chalani, to máte zmrzlinu?"

,,Hej, ovocnú... Chceš tiež?" Spýtal sa ma brat. Do kuchyne vošla mamina. ,,Nedávaj si teraz zmrzlinu, si celá vymrznutá z vonka, dáš si, keď budeš trochu zohriata..."

,,A vieš čo? Ani nemám chuť..."

A naozaj som už nemala...

Zuzana Kostelanská

Zuzana Kostelanská

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

infantilno progresívna mládež(nfntln sct) Zoznam autorových rubrík:  Z mosta doprosta...PokusyFotografiePoviedkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu