Vtedy bola nultá hodina. Vonku vládlo ešte šero a spoločne s kamarátkou sme hľadeli z okna z najvyššieho poschodia nášho gymnázia. Zrazu po ceste šlo smetiarske auto. Jeho oranžové svetlo nám udieralo do očí...
,,Nikdy som si nevšimla, že smetiarské auto má také úžasné svetlo..." Povedala. V skutočnosti ja som vedela, že im tam niečo bliká, ale nikdy som si nevšimla, aké je pekné. ,,Bolo by super byť smetiarkou," pokračovala. ,,Si to predstav, stojíš tam na tom schodíku, vietor ti fúka do vlasov..." Pozreli sme sa opäť na auto,ktoré nám už skoro zmizlo z dohľadu, ale jeho oranžové svetlo som pred očami videla stále. ,,Keď budem veľká, budem smetiarka." A potom sme šli za učiteľkou.
A ja som nad tým rozmýšľala.
Bolo by super byť smetiarkou.
Že nie? Tak si to predstav.
Stojíš na schodíku na smetiarskom aute. Akurát začínaš pracovať. Všetci ešte spia, ale ty už musíš konať, aby smeti nezaplavili celé ulice. V žiadnom okne sa nesvieti, šero ešte stále víťazí nad lenivým svetlom. Auto sa pomaly rozbehne. Oranžové svetlo nad tebou prebleskuje vo všetkých oknách naokolo. Nikde nikto. Potom vystrčíš ľavú,alebo kľudne aj pravú ruku. Rukou ešte odolávaš náporu vetra, ale tvoje vlasy už dávno pohltil...
Wow, mohlo by to byť naozaj pekné. A budem smetiarkou s vyštudovaným gymplom a dvojjazyčnou maturitou :D Keď mi rodičia nabudúce povedia, že ak sa nebudem učiť,tak budem smetiarka, asi ich naozaj zoberiem za slovo ;)
A vy? Chcete byť tiež smetiarmi?